TAKTIKA A BOJOVÉ CHOVANIE
Pridal Nightmare dňa October 25 2009 18:58:17
Bojová streľba – TAKTIKA A BOJOVÉ CHOVANIE
Bojová streľba musí byť rýchla a presná. Druh streľby závisí predovšetkým na vzdialenosti cieľa. Pri nečakanom útoku zo vzdialenosti do 7 m strieľame čo najrýchlejšie 2 rany z úrovne pásu.
Pri vzdialenosti od 7 m do 15 m strieľame z úrovne očí. Zásah je istejší ako v predošlom prípade. Na väčšiu vzdialenosť má význam iba mierená strela, podľa možnosti obojručne a s oporou.
Vlastné krytie je jedna zo základných požiadaviek. Pokiaľ to situácia dovoľuje, kryjeme sa za prekážku a hľadáme príležitosť k mierenej rane. Inak v bojovej situácii ihneď padneme k zemi, kde predstavujeme menší cieľ. Snažíme sa ďalej meniť miesto (napr. prevaľovaním), aby sme poskytovali cieľ čo najkratšiu dobu.
Kvôli účinku a istote zásahu strieľame vždy sériu dvoch rán. Revolver sa strieľa dvojitou funkciou, obdobne prvá rána z pištole.
Zbraň musí strelec dokonale ovládať, vedieť ju aj vo tme nabíjať. Je životu nebezpečné zabudnúť natiahnuť záver, odistiť, nedoraziť zásobník – čo sú najčastejšie chyby v boji.
Súčasťou bojového chovania musí byť dôvera vo vlastné schopnosti a zbraň, založená na intenzívnom a tvrdom výcviku zo všetkých polôh na stabilné aj pohyblivé ciele.
Strelec v bojovej situácii nesmie prepadnúť panike, musí strieľať rýchlejšie a presnejšie než protivník, nerozhodnosť a oneskorená reakcie môže znamenať stratu alebo ohrozenie vlastného života, či ohrozenie ďalších osôb. Víťazí ten, kto je rýchlejší, rozhodnejší a lepšie vycvičený.
Letmý výstrel z úrovne pásu:
Tento spôsob streľby sa používa na krátku vzdialenosť 5 – 7 m pri boji zblízka alebo prekvapivom útoku. Z časového hľadiska je to metóda najrýchlejšieho výstrelu.
Vykonáva sa tak, že strelec po objavení cieľa zaujme útočný postoj poklesnutím v kolenách v ktorom je rovnováha zaistená širokým rozkročením, prípadne niektorá z nôh je nakročená vpred. Po vytiahnutí z puzdra strelec ukáže zbraňou ako predĺženým ukazovákom na cieľ a vystrelí 2 rany rýchlo za sebou.
Pritom je však potreba dodržať niekoľko zásad. Inštinktívne mierenie sa robí celým telom a strelec sa preto musí postaviť proti cieľu osou svojho tela. Do tejto pomyslenej osi prechádzajúcej stredom tela, medzi obidvoma otvorenými očami a smerujúcej na cieľ je potreba umiestniť aj ruku (alebo obe) so zbraňou.
Ruka je pokrčená, predlaktie rovnobežne so zemou, muška ide od pupku cez hlaveň na cieľ. Za týchto podmienok, keď je zaistená koordinácia tela, očí a zbrane do jednej osi smerujúcej na cieľ, bude v tejto osi pri správnom odpálení rany (bez strhnutia) aj zásah na cieľ. Pri zmene cieľa vľavo alebo vpravo, sa musí otáčať telo pomocou nôh proti cieľu, aby mohli byť aj v týchto prípadoch dodržané vyššie uvedené zásady.
Streľbu z výšky pásu je možné vykonávať jednou rukou alebo obojručne, čo je výhodnejšie. Pri držaní zbrane obojručne je streľba omnoho istejšia, držanie zbrane pevnejšie a podmienka umiestnenia zbrane na stred tela je ľahšie dodržateľná.
Letmý výstrel z úrovne očí:
Tento spôsob streľby je o niečo pomalší (desatiny sek.) ako výstrel z úrovne pasu, pretože zbraň je nutné zodvihnúť do výšky očí. Streľba je však presnejšia, s väčšou istotou zásahu a používa sa na väčšiu vzdialenosť 10 – 15 m.
Strelec po objavení cieľa zaujme útočný postoj podobným spôsobom ako pri streľbe od pásu tak, aby bola opäť zaistená koordinácia tela, očí a zbrane do jednej osi smerujúcej na cieľ. Zbraň sa však pri tomto spôsobe streľby po vytiahnutí s puzdra zodvihne až do výšky očí (úrovne očí), ruka je v konečnej fáze napnutá v lakti.
Cieľová línia ide od koreňa nosu, cez natiahnuté rameno a zbraň k cieľu. Kam sa strelec díva, bude mieriť aj jeho zbraň. Akonáhle sa zbraň ocitne medzi obidvoma očami, vystrelí strelec 2 rany rýchlo za sebou, bez toho, aby použil mieridiel.
Celý tento pohyb vykoná tak, že zbraňou ukáže na cieľ ako ukazováčikom. To, že zbraň je predĺžením ukazováčika namiereným na správny smer, je typické pre všetky druhy inštinktívnej streľby.
Pri zmene cieľa je nutné zmeniť opäť celý
postoj. Pri tejto metóde strieľame buď
jednou rukou alebo obojručne, čo je opäť
výhodnejšie.
Streľba obojručne je považovaná za najoptimálnejší spôsob inštinktívnej streľby bez použitia mieridiel. Od tohto spôsobu streľby z výšky očí potom možno ľahko prejsť k mierenej streľbe za použitia mieridiel v prípade, že je na streľbu dosť času a svetla.
Zásady chovania pri ohrození strelnou zbraňou na krátku vzdialenosť do 15 m:
-Pri ohrození je najvýhodnejšie poklesnúť do podrepu alebo padnúť na zem a poskytovať tak protivníkovi čo najmenší cieľ.
-V okamžiku ohrozenia strelnou zbraňou musíme okamžite reagovať úskokom, poklesnutím do podrepu, padnutím na zem so súčasným tasením vlastnej zbrane a streľbou na protivníka. Naša reakcia musí byť okamžitá, naprosto automatická. Nesmieme prepadnúť panike, zaváhať, pretože každá sekunda zaváhania môže znamenať ohrozenie vlastného života. Prežije ten kto neurobí chybu a je rýchlejší.
-Okamžite tasiť vlastnú zbraň a opetovať streľbu.
-Protivník je ohrozený našou streľbou, znemožňujeme mu kľudné zamierenie a nútime ho ku krytiu. Pokiaľ sme na zemi, prevaľujeme sa do strán za súčasnej streľby. Zbraň pritom držíme oboma rukami. Pri neočakávanom stretnutí s ozbrojeným páchateľom na krátku vzdialenosť do 15 m je najúčinnejšia inštinktívna streľba.
- Nikdy neutekať smerom od strieľajúceho protivníka (stávame sa tak ľahkým cieľom).
Zásady chovania pri ohrození strelnou zbraňou na väčšiu vzdialenosť 15 – 50 m:
-Pri ohrození strelnou zbraňou alebo po neočakávanom výstrele na svoju osobu je opäť najvýhodnejšie ihneď padnúť k zemi na brucho. Účelom je poskytovať útočníkovi čo najmenší cieľ po čo najkratšiu dobu.
-Zistiť, odkiaľ sa strieľalo a čo najrýchlejšie hľadať vhodný úkryt.
-Pri hľadaní úkrytu nebežať nikdy priamo proti útočníkovi alebo od neho. To by mu uľahčovalo streľbu, pretože v takomto prípade pre ďalšiu účinnú streľbu upravuje iba výšku zamierenie v rovnakom smere. Utekáme pokiaľ možno vždy do strán, vľavo alebo vpravo. Útočník má potom zamierenie zťažené, musí ho meniť do strán, počítať s predsadením a strieľa na stranu bežiacu, teda menší cieľ. Do úkrytu sa presúvame rýchlymi krátkymi prískokmi po dobu ma. 3 sek., ďalej plazením alebo prevaľovaním.
-Po dosiahnutí úkrytu opetovať streľbu.
- Voliť pokiaľ možno úkryt, ktorý sa nedá prestreliť. Ak ste za nízkou alebo polovysokou prekážkou, neopierať o ňu zbraň zhora. K presnému zamiereniu musíte príliš vysunúť hlavu. V takomto prípade je výhodnejšie strieľať zo strany úkrytu.
Streľba v noci:
V nočnom boji je pre tmu väčšinou nemožné použiť pre streľbe mieridiel, výnimku tvoria
iba prípady, keď používame zbrane špeciálne upravené pre nočnú streľbu. Strieľame z toho dôvodu väčšinou na šramot, hluk alebo záblesk bez použitia mieridiel.
-Stanovište protivníka je možno určiť podľa tvaru záblesku po výstrele. Ak má záblesk guľatý tvar, strieľa nepriateľ v smere na nás. Ak má naopak úsťový záblesk pozdĺžny, pretiahnutý tvar, strieľa iným smerom.
-Pretože aj protivník v nočnom boji strieľa na záblesk alebo svetlo, doporučuje sa držať kapsovú baterku čo najďalej od tela. Baterku pritom používame iba krátko v vyhľadávaniu cieľa. Z toho dôvodu má byť vybavená tlačítkom, aby ju bolo možné čo najrýchlejšie zhasnúť.
-Najvýhodnejšie je používať osvetľovacie rakety, ktoré neprezradia vaše stanovisko. Veľmi účinnou metódou obrany je meniť po výstrele stanovisko.
-Hlavným taktickým zámerom nočného boja je dostať protivníka na osvetlené miesto a sám zostať vo tme. Volíme preto podľa možností svoje stanovisko tak, aby protivník musel stáť alebo ísť proti horizontu.
-Naše stanovisko v nočnom boji môže v niektorých prípadoch prezradiť lesk zbrane alebo nevhodne zvolený odev. Povrch zbrane nemá byť lesklý, obdobne ruky aj tvár sa musia v tme strácať (natrieť sadzami, vhodným krémom, blatom). Taktiež je nutné podľa možností voliť aj odev.
TECHNIKA PRESNÉHO VÝSTRELU:
Najdôležitejším prstom pre oporu pištole je prostredník. Zvyšné prsty pravej ruky objímajú rukoväť pištole pevne, nie však kŕčovito.
Pri mierení nemôžeme vidieť naraz tak isto jasne zárez hľadáčika, mušku a cieľ. Strelec musí predovšetkým ostro vidieť vždy mušku, menej ostro hľadáčik a najmenej ostro terč, ktorý je ako keby zahmlený.
Vpred postupovať zásadne len pod palebnou ochranou, ktorá núti nepriateľa ku krytiu v dobe keď idete vpred. V prípade, že útočíte sami, pri striedaní krytu v behu strieľať z takého istého dôvodu na nepriateľa.
Ukazováčik pravej ruky spočíva na spúšti medzi kĺbom a stredom prvého článku. Medzi ostatnými článkami tohto prstu a pištoľou je zreteľná medzera. Palec je vodorovne pozdĺž zbrane a nesmie vykonávať na pištoľ žiadny tlak.
Puzdro a spôsob nosenia musí umožňovať optimálny čas tasenia 1 – 2 sek. Uchopenie zbrane i otvorenie puzdra má byť predvediteľné jedným hmatom. Ukazovák má prísť na spúšť až keď zbraň mieri na cieľ. Preto sú niektoré puzdra upravené tak, že sa dá položiť prst na spúšť až keď zbraň opustila puzdro.
Pri stretnutiach na ulici nepostupovať stredom ulice, vždy len pozdĺž stien od vchodu ku vchodu, od vchodu ku rohu a pod. Postupovať zásadne od úkrytu k úkrytu. K postupu vpred vhodne využívať zadnú časť domu, strechy, pivnice, záhrady.
Pokiaľ to ide, meniť po niekoľkých výstreloch postavenie a zťažovať tak nepriateľovi „zastrieľanie“ do jedného miesta.
K postupu vpred veľa využívať dymovnice.
Neopúšťať úkryt z tej strany, z ktorej sme práve vystrelili vzhľadom k tomu, že miesto má nepriateľ ešte v pozornosti.
Nikdy nestrieľať cez úkryt, ale z jeho strán.
Strieľať obojručne kvôli väčšej istote zásahu po fyzickej námahe, zadýchaniu, nervovom napätí.
V úkryte nabíjať zbraň, viesť mierenú streľbu odpočinúť si, vydýchať sa, premýšľať a hodnotiť situáciu.
Pri presnom zamierení nemožno dýchať. Dýchanie je sprevádzané rytmickým pohybom hrudného koša, brucha a celého pletenca ramenného, čo spôsobuje pohyb zbrane pre ktorom nieje možné presne vystreliť. Preto je nutné po dobu zamierovania zatajiť dych až do okamžiku výstrelu.
Postupujeme tak, že pri zdvíhaní ramena so zbraňou hlboko vdychujeme. V okamžiku, keď začneme hrubo zamierovať čiastočne vydychujeme, potom zadržíme dych pri súčasnom upresnení zamierenia a plynule spustíme.
Podľa zahraničných skúseností je považované za jedno z najvýhodnejších pérové puzdro, nosené na opasku vľavo. Zbraň je v puzdre nosená tlakom plochého pera obšitého kožou. Zbraň je rovnako možné nosiť v podpažnom puzdre.
Pri streľbe obojručne tlačí strieľajúca ruka vpred, druhá ťahá mierne nazad a tím je dosiahnutá mimoriadna stabilita. Mimo streleckej pozície využívame pri mierenej streľbe čiastočne návyky zo športovej streľby (mierenie rovnou muškou, dýchanie, plynulé spúšťanie a pod.). Pokiaľ strieľame mierenou streľbou z revolveru, natiahneme na každú stranu kohútik kvôli menšiemu odporu spúšte a tím väčšiu istotu zásahu.
Použitie druhej ruky k podpore zbrane sa vždy doporučuje. Vplyv druhej ruky obmedzí chveniu z telesnej námahy a psychického rozrušenia ( pri prenasledovaní nepriateľa a pod.) obmedzí účinok spätného rázu po výstrele a umožní presne zrovnať mušku do zárezu hľadáčika pri zamierení.
Týmto spôsobom sú možné presné zásahy z pištole či revolveru do 50 aj viacej metrov. Ak použijeme opory o podložku, bariéru a podobne, nesmie sa zbraň opierať priamo, ale vždy prostredníctvom druhej ruky. Zbraň je nutné od podložky odizolovať kvôli tvrdému a nepríjemnému prenosu spätného rázu, ktorý by v opačnom prípade zhoršoval presnosť streľby a mohol by viesť aj k poškodeniu zbrane.
Prevzaté a preložené so súhlasom prevádzkovateľa webu www.specnaz.cz ,, ttomax